Projekt

Základné údaje

Číslo zmluvy: APVV-17-0128

Obdobie riešenia: 2018 – 2021

Riešiteľský kolektív:

prof. Dr. Dr. rer. nat. Georg Schuppener (zodpovedný riešiteľ), Katedra germanistiky
PhDr. Ján Demčišák, PhD. (zástupca zodpovedného riešiteľa), Katedra germanistiky
doc. Mgr. Simona Fraštíková, PhD. , Katedra germanistiky
Mgr. Katarína Batková (doktorandka), Katedra germanistiky
Mgr. Miroslava Najšlová (doktorandka), Katedra germanistiky
doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD., Katedra slovenského jazyka a literatúry
Mgr. Peter Gregorík, PhD., Katedra slovenského jazyka a literatúry
Mgr. Zdenka Kumorová, PhD., Katedra slovenského jazyka a literatúry
doc. Mgr. Peter Fraňo, PhD., Katedra filozofie
PhDr. Jozef Lenč, PhD., Katedra filozofie
Mgr. Jana Holienková, PhD., Katedra psychológie
Mgr. Veronika Michvocíková, PhD., Katedra pedagogiky
Mgr. Lucia Gažicová (doktorandka), Katedra psychológie
doc. Mgr. Mariana Sirotová, PhD., Katedra pedagogiky
Mgr. Ivana Václavíková, PhD., Katedra psychológie

Východiská projektu

Projekt reagoval na zistenia, že pravicový populizmu v Európe síce v posledných rokoch v politickom kontexte nadobudol čoraz väčší význam, avšak jeho jazykové stratégie neboli dostatočne preskúmané. Obzvlášť absentovali výskumy zamerané na hlbšie komparatívne analýzy jazyka pravicovo populistických strán a špecifický výskum porovnávajúci Nemecko, Rakúsko, Česko a Slovensko nebol realizovaný vtakomto rozsahu vôbec. Odborná literatúra si všímala spravidla jednu krajinu resp. jednu pravicovopopulistickú stranu. Štúdie vychádzajúce z kontrastívneho jazykového výskumu boli zriedkavé a tiež sa nevenovali jazykom, ktoré boli relevantné pre náš projekt. Väčšina výskumov bola realizovaná len v rámcijednej vednej oblasti a nespájala tak rôzne vedné disciplíny a teda ani rôzne metódy a prístupy.

Ciele projektu

Náš projekt sa pokúsil reagovať na túto deficitnú východiskovú situáciu. Cieľom bolo nielen zrealizovaťhlbší výskum jazykových fenoménov a stratégií v oblasti pravicového populizmu v jednotlivých krajinách a na základe neho vypracovať porovnávacie štúdie, ale tiež zapojiť pohľady viacerých vedných disciplína tak uchopiť danú problematiku z multidisciplinárneho a interdisciplinárneho hľadiska. Multidisciplinárne pohľady a analýzy sa pri riešení projektu presadili výrazným spôsobom: na riešení sa podieľali odborníci z katedier germanistiky, slovenského jazyka a literatúry, filozofie, psychológie a pedagogiky. Za účasti rôznych expertov mohli byť pri napĺňaní stanovených cieľov dosiahnuté nasledovné výsledky:

zostavenie databázy s autentickým empirickým materiálom, doloženým príslušnými zdrojmi,
vytvorenie publikácií,
príprava výsledkov projektu na ich transfer do vzdelávania, zrealizovanie pilotných kurzov,
zrealizovanie tematickej konferencie,
podpora mladých vedeckých pracovníkov a zapojenie doktorandov,
spolupráca s medzinárodnými partnermi,
príprava výsledkov projektu na ich transfer do vzdelávania, zrealizovanie pilotných kurzov.

Inovatívnosť projektu

Podstatným komponentom originality projektu je interdisciplinárny a interlingválny komparatívny prístup k výskumu zvolenej témy. Zatiaľ čo doterajšie štúdie pristupovali k pravicovému populizmu zväčša z čisto politologického, resp. z čisto lingvistického hľadiska, predložený projekt integruje viacero vedných disciplín, a síce okrem jazykovedy a politológie aj oblasti kulturológie, psychológie a pedagogiky. Okrem toho sa projekt výrazne orientuje na porovnávanie v medzinárodnom kontexte. Projekt svoju hodnotu získava tiež načrtnutím ďalšieho praktického využitia výsledkov a implementovaním celkovej komunikačnej stratégie. Na samotný projekt môže v budúcnosti nadviazať napr. aplikácia výsledkov v podobe politického poradenstva. Z výsledkov základného výskumu môže profitovať tak odborná verejnosť, ako aj skupina ďalších používateľov (multiplikátorov, učiteľov). V rámci projektu boli tiež vytvorené doktorandské miesta a prijatí doktorandi boli vedení k interdisciplinárnemu vedeckému prístupu a zaškoľovaní v samostatnom procese práce na projekte (training by research).

Zhrnutie výsledkov výskumu

Jednotlivé pohľady na rôznorodé aspekty pravicového populizmu nám umožnili lepšie porozumieť tomutoešte stále pretrvávajúcemu a spoločensky silne akcentovanému fenoménu. Práve vďakainterdisciplinárnemu prístupu sme mohli navzájom porovnať výsledky čiastkových analýz – v našom prípade primárne lingvistických, ale aj kultúrno-vedných, historicko- filozofických, psychologických aedukačno-vedných –, a tým zároveň zodpovedať a verifikovať nami stanovené vedecké hypotézy.

Na základe výskumu môžeme konštatovať, že politické ciele pravicového populizmu sú dosahované vďaka agresívnym jazykovým stratégiám. Dokazuje to napríklad expresivita, vulgarizácia a žargonizácia súčasného politického jazyka, ktorá má silnejúcu tendenciu. Súčasná doba sa pritom vôbec nelíši od antických čias, kedy dehumanizácia, podobne ako dnes, bola prirodzenou súčasťou populistického argumentovania, čo môže nachádzať svoje psychologické zdôvodnenie v súvislosti sobrazom dehumanizácie obete. Agresívne jazykové stratégie však nemusia nevyhnutne byť v jasnom a provokatívnom kontraste k jazykovým konvenciám etablovaných demokratických strán.

Pomerne časté je ale spochybňovanie demokratického konsenzu v lexikálnej, tematickej adiskurzívnej rovine, s cieľom delegimitizovať demokratický systém a jeho pluralizmus. Zlingvistických analýz vyplýva latentná prítomnosť skepticizmu a dištancovania sa od pluralistickejdemokracie. Populistický diskurz tak predstavuje akýsi protidiskurz k existujúcemu vládnemu diskurzu, avšak bez toho, aby sám pôsobil subverzívne smerom k dekonštrukcii moci. Dovoláva sa často falošnej autority, vyvoláva falošnú dilemu prostredníctvom chybnej argumentácie založenej na názore väčšiny, čím sa snaží naplniť vlastné mocenské ciele.

Pre pravicový populizmus je príznačný kolektívny narcizmus najčastejšie súvisiaci snadradenosťou národa. Vzhľadom na národný aspekt je podstatným prvkom jazykových stratégií populistov jazyková generalizácia a emocionalizácia. V sebaprezentácii populistov dominuje prítomnosť vlajkových slov zdôrazňujúcich patriotické cítenie strany a tiež zmysel pre spravodlivosť asociálne cítenie. Patriotizmus v tomto prípade vychádza z medzi- skupinovej sociálnej dynamiky oscilujúcej medzi externitou a internitiou vo vzťahu k vlastnému národu a kultúre. Diskurzy, na ktoré sa koncentruje pravicový populizmus, sa jednoznačne sústreďujú na utváranie spoločenskej aspoločnej kultúrnej identity a odpor voči inému a cudziemu. V zásade ide o bipolárnevydeľovanie na horizontálnej a vertikálnej úrovni. Kategória MY (vlastná spoločenská a kultúrna identita)stojí v horizontálnej rovine v opozícii voči kategórii ONI (iná, cudzia spoločenská a kultúrna identita), ktorú pomenúvajú lexikálne jednotky ako napr. migranti, cudzinci, Rómovia, moslimovia, sexuálne menšiny apod., ktoré patria k vysoko frekventovaným a stigmatizujúcim výrazom v diskurze pravicových populistov.Vo vertikál-nej rovine sa MY vymedzuje ako indivíduum a občan stojaci proti vládnucim vrstvám a elitám (ONI). Zo psychologického hľadiska je táto horizontálna/vertikálna línia tiež súčasťou sociálnychinterakcií, zahŕňa však aj morálny a hodnotiaci aspekt. Z hľadiska morálky ide o vymedzovanie prostredníctvom atribútov zlý/dobrý a z hľadiska axiológie o prisudzovanie hodnôt ako napr. slušný občan/nemorálni politici. Týmto spôsobom dochádza na jednej strane k nekritickému vnímaniu a glorifikácii vlastnej skupiny, na druhej strane sa zase využíva stratégia moralizovania a škandalizácie protivníka, a to dokonca aj prostredníctvom vymyslených tvrdení resp. argumentov falošnej stopy. Zjazykovej perspektívy je odrazom polarizácie názorov používanie vlajkových ako i stigmatizujúcich výrazov. Na diskreditáciu protivníka sú často volené mimoriadne nápadité slová. Vo všeobecnosti populistickému diskurzu dominujú negatívne konotované lexikálne jednotky. Podrobnejšia analýza ukázala, že lexikálne jednotky sú nie zriedka používané aj ambivalentne. V závislosti od toho, či sa týkajú skupiny MY alebo ONI, sú raz konotované pozitívne a raz negatívne. S pozitívnou konotáciou sa okrem iného spája snaha o budovanie identity cez identifikáciu (ktorá sa môže spájať aj s istou symbolikou, intertextuálnym prepojením na minulosť, či patetickosťou). Negatívna konotácia vyvoláva pocitohrozenia a strachu (individuálneho aj kolektívneho), podnecuje viac či menej oprávnený hnev a smeruje ho voči vnútorným a vonkajším nepriateľom. V tomto kontexte môžeme populizmus chápať aj akoprotektívny svetonázor, ktorý prispieva k preklenutiu sociálneho odcudzenia a motivuje ľudí k vzájomnému združovaniu sa, pretože ponúka nádej na zlepšenie situácie. Ide o typickú mesianistickú črtu populizmu, ktorej stelesnením je tzv. charizmatický vodca. Charizmatický vodca preberá na seba rolu rodiča, ochrancu, dokáže zmierniť pocit ohrozenia a strachu, deprivácie potrieb, hoci je často sám skrytýmpôvodcom tejto negatívnej percepcie, vďaka čomu nebadane preberá sociálnu kontrolu. Za týmto účelom využíva mobilizačnú lexiku a presvedčivé komunikačné stratégie zamerané na podnietenie emócií naprieč rôznymi sociálnymi vrstvami.Persuazívna komunikácia politického diskurzu má tak široké možnosti vplývať na adresáta, manipulovať a meniť kognitívne postoje jednotlivca a spoločnosti, že adresát týmto vplyvom často nedokáže odolať a ak je náchylnejší spoliehať sa na sterotypy a predsudky, je tiež na základe kognitívnych predispozícií náchylnejší k podporovaniu autoritatívneho vodcu. Tieto jazykové a komunikačné stratégiepravicového populizmu využívajúce kognitívne, afektívne a behaviorálne komponenty, ktoré súzákladom pre naše postoje, sa zhodujú s jazykom pravicového extrémizmu. Ani na jednej strane nemožno hovoriť o plnohodnotnom dialógu, akt komunikácie je jednostranný, manipulatívny a defektný.Sprevádza ho použitie xenofóbnych, fašistických a homofóbnych lexikálnych prostriedkov, čo môžemepozorovať napr. pri porovnaní zohľadneného slovenského a českého korpusu.

Signifikantné podobnosti sú zjavné aj pri komparácii jazykových stratégií pravicových populistov v skúmanom nemeckom, rakúskom, slovenskom a českom kultúrnom kontexte. Na základevýsledkov analýzy aktuálneho diskurzu (napr. v súvislosti s koronakrízou) si môžeme všimnúť viaceré paralely medzi jazykom rakúskych pravicových populistov a populizmom v rámci slovenskej politickej scény, a síce v rovine všeobecnej rétoriky ako aj tematického vymedzenia a jemu zodpovedajúceho verbálneho stvárnenia. S prihliadnutím na skúmaný empirický materiál ako celok možno konštatovať, že rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú skôr minimálneho charakteru a zväčša vyplývajú z politicko-sociálnych súvislostí a udalostí v tej ktorej krajine. Najvýraznejší rozdiel je pozorovateľný medzi jazykom nemeckého a slovenského populizmu. Nemecké pravicovo populistické strany volia prevažne vecný, umiernený tón, zatiaľ čo slovenské strany charakterizuje oveľa väčšia emocionalita. Hoci štýl rakúskej strany FPÖ stojí niekde na pomedzí oboch spektier, hranice medzi nimi sa často stierajú a prelínajú.Vysvetlením by mohlo byť, že dané rozdiely vyplývajú z mentality a povahy jednotlivých národov, avšakviac plauzibilný je predpoklad, že slovenské populistické strany sú oveľa mladšie a teda nedokážu až tak dobre maskovať svoje emocionálne cielené stratégie. Napriek tomu možno konštatovať, že emočnýaspekt je prvkom spájajúcim jazyk (pravicových) populistov naprieč skúmanými krajinami a jazykovými stratégiami v daných kultúrnych kontextoch, rozdielna je len miera ich transparentnosti.

Jazyk pravicových populistov dokáže v rôznej miere maskovať vlastnú logickú rozporuplnosť a prípadne imanipulačné techniky. Môžeme hovoriť o tzv. zastieracej funkcii jazyka, ktorej v politolingvistike nie je venovaná tak veľká pozornosť ako napr. persuazívnej funkcii, napriek tomu, že jej prínos k naplneniukomunikačného zámeru a s ním súvisiacich politických a mocenských cieľov je evidentný. Súvisieť to môže so skutočnosťou, že zatiaľ čo explicitné jazykové stratégie (napr. expresívny jazyk) sú jednoduchšie identifikovateľné klasickými lingvistickými metódami, v prípade implicitných jazykových stratégií je to oveľa zložitejšie, pretože ich analýza si vyžaduje kooperáciu lingvistiky s kognitívnou vedou, experimentálnou psychológiou a neurológiou. Práve týmto smerom by sa mohol uberať ďalší výskum.

Na výsledky nášho základného výskumu a poznatky z našich analýz by mohli tiež nadviazať odborníci zoblasti didaktiky. Bolo by viac ako vhodné, keby sa nami skúmané témy a obsahy v budúcnosti zúročili a po primeranom didaktickom spracovaní integrovali tak do stredoškolských ako ajvysokoškolských kurikúl (napríklad v rámci filologicky orientovaných a iných humanitnovednýchštudijných programov) a predovšetkým do kurikúl budúcich učiteľov, ktorí by mali byť schopní stratégie politického jazyka a populistické manipulačné techniky názorne sprostredkovať ďalej.

Celkové výsledky nášho výskumu môžu ponúknuť základ na získanie kompetencie k dekonštrukcii jazyka pravicového populizmu, pričom sprostredkovanie a nasledujúce využitie tejto kompetencie môže prispieť kprehĺbeniu porozumenia politickému dianiu a konaniu. Význam získavania danej kompetencie je zjavný predovšetkým vzhľadom na aktuálne diskutovaný deficit legitimácie politických aktérov najmä v kontexte Európskej únie. Týmto spôsobom majú výsledky nášho výskumu a s ním spojené možnosti nasledujúceho transferu základných poznatkov do praxe aktuálne reagovať na latentnú prítomnosť skepticizmu a dištancovanie sa od pluralistickej demokracie.

Udržateľnosť projektu

Projekt a jeho výsledky charakterizuje výrazná udržateľnosť. V rámci projektu boli dosiahnuté signitifkantné výsledky, ktoré môžu byť základom pre ďalšie skúmanie jazyka pravicového populizmu vstrednej Európe. Táto potreba sa okrem iného ukázala aj pri realizácii záverečnej konferencie v októbri2021 so širšou zahraničnou účasťou. Výsledky projektu si už teraz získali medzinárodnú pozornosť a budú vnímané odborníkmi ako doma, tak v zahraničí.

Zdrojový empirický materiál bude dostupný aj po skončení projektu, nielen pre riešiteľov projektového tímu, ale aj pre širšiu odbornú verejnosť. Tým sa umožní, aby aj iní naďalej používali tento materiál, ale tiež sa otvorí možnosť na jeho dopĺňanie a rozširovanie. Toto sprístupnenie nielen všetkých výsledkovprojektu, ale aj samotného výskumného materiálu má zodpovedať jednej z centrálnych požiadaviek EU amodernej doby a tým je princíp otvorenosti a zdieľania výskumu v zmysle open research.

Ďalším aspektom udržateľnosti projektu je kvalifikačný rast mladých vedeckých pracovníkov abudovanie kapacít z radov študentov. Záverečné práce (bakalárske, diplomové a dizertačné) môžeme vnímať ako základ pre výchovu mladých vedcov, najmä v kontexte otázok a metód politolingvistiky. Pretože práve táto oblasť výskumu je na Slovensku relatívne mladá, môže projekt prispieť k vytvoreniu nového vedeckého potenciálu. V budúcnosti sa tiež očakáva kvalifikačný rast smerom k habilitačným konaniam.

Medzinárodná spolupráca iniciovaná pri riešení projektu bude ďalej pokračovať aj po skončení projektu ato tak v univerzitnom prostredí, ako aj vzhľadom na neziskové nadácie (napr. Friedrich-Ebert-Stiftung) amimouniverzitné prostredie (vydavateľstvá vedeckej literatúry v zahraničí).

Ak sa na základe výsledkov dosiahnutých v projekte odvážime nazrieť aj do budúcnosti, otvárajú sa pre nás niektoré ďalekosiahle výskumné oblasti a otázky. Na kontrastívnu politolingvistickú analýzu doteraz napr.čaká parlamentná komunikácia pravicovo populistických strán. Recepčný výskum pravicovopopulistických jazykových stratégií by mohol tiež rozpracovať ďalšie

produktívne výskumné otázky, pretože v rámci projektu nebolo možné uskutočniť žiadne hlbšie kvantitatívno-empirické štúdie o vplyve a akceptácii pravicovo-populistického jazyka medzi vybranými skupinami prijímateľov. Na vyhodnotenie úspešnosti jazykových stratégií by takéto skúmanie bolorozumným pokračovaním výskumu realizovaného v rámci projektu. V konečnom dôsledku neustála modifikácia politických kontextov a nevyhnutné prispôsobovanie sa pravicovo populistického konanianovým podmienkam neustále vyúsťujú do nových konštelácií, ktoré si v budúcnosti budú vyžadovať aj lingvistickú, najmä politolingvistickú analýzu. Celkovo môžeme vidieť, že na základe výsledkov projektu sa otvára možná široká škála ďalších výskumných prístupov. V tomto smere projekt významne prispel k súčasnému a budúcemu akademickému diskurzu v oblasti výskumu pravicovo populistického jazyka.